HISTÓRIA
Znak Audi - "štyri kruhy" - je symbolom jedného z najstarších výrobcov vozidiel v Nemecku. Predstavuje splynutie štyroch - do tej doby nezávislých výrobcov - Audi, DKW, Horch a Wanderer. Spolu so značkou NSU, ktorá k nim pristúpila v roku 1969, tvoria korene dnešnej akciovej spoločnosti Audi.
HISTÓRIA: Audi Quattro - štvrť storočia od majstra sveta
Audi už dva roky pred tým ako získalo titul majstra predstavili prvý sériovo vyrábaný osobný automobil so stálym pohonom všetkých kolies.
Myšlienka skonštruovať automobil s pohonom všetkých kolies nebola ničím prevratným, keďže už v roku 1903 bol týmto pohonom vybavený Spyker 50 HP ako prvé auto na svete. Pre nespoľahlivosť sa však na trh nedostal. Ani ďalšie pokusy na seba nenechali dlho čakať.
Pri vývoji "štvorkolky" zohral v Audi dôležitú úlohu pre potreby Bundeswehru pripravený terénny automobil Mungo 4x4, ktorého technika z 50. rokov nebola dlho prekonaná. V neskorších rokoch poslúžila ako základ svojmu nástupcovi VW Iltis. Aby mohlo Audi, ktoré auto vyvinulo, odskúšalo i vyrobilo, názorne demonštrovať prevahu, vyslalo v roku 1980 štyri autá na Rally Paríž-Dakar. Pri prvej účasti továrenského týmu skončili všetky automobily v prvej desiatke, keď zvíťazil Fredy Kottulinsky spoločne s mechanikom vývojového oddelenia Löffelmannom.
V Audi bolo vždy tradíciou, že každý model, určený pre akýkoľvek účel, musí absolvovať skúšky na horúcej Sahare alebo v chladnom Fínsku. V Škandinávii prekonal Iltis svojimi vlastnosťami všetky očakávania, a pretože špičkoví inžinieri sú ako veľké deti, ktoré keď niečo vynájdu, tak sa pre vec zapália, začali usilovať o jeho realizáciu. Myšlienka postaviť osobný automobil s nízkym ťažiskom a s dlhším rázvorom bola na svete, ale kam s ňou?
Vedeli, že ak návrh predložia technickému riaditeľovi, predstavenstvu alebo marketingu, okamžite bude zamietnutý - načo potrebujeme auto s pohonom všetkých kolies? Najskôr preto získal pre svoj projekt šéf vývoja Bensinger svojho nadriadeného Ferdinanda Piëcha a ten dal zelenú.
Stavba prototypu na báze Audi 80 s použitím rovnakých dielov z VW Iltis a turbomotora s výkonom 120 kW mohla začať. Prototyp presvedčil všetkých zúčastnených a predstavenstvo sa už tešilo na sériové quattro, ktoré obliekli do luxusnej karosérie pripravovaného Audi 80 Coupé. V tú chvíľu sa zrodila myšlienka športového využitia a začali práce na vývoji vlastného systému pohonu všetkých kolies, ktorých výsledkom bolo kupé Audi quattro.
Na jeseň 1979 navštívil Ingolstadt slávny fínsky pretekár Hannu Mikkola, aby si prototyp vyskúšal. Hneď mu bolo jasné, že ak bude auto fungovať, bude dobré. Len to "ak" nebolo stopercentné. Napriek tomu podpísal zmluvu na niekoľko rokov. Mikkola bol presvedčený, že technici dotiahnu projekt do konca. Prvý kus bol dokončený na jar 1980, ale podľa očakávania to nebolo to pravé.
Zlom nastal s príchodom W. Tresera, ktorý mal už bohaté skúsenosti s vývojom sériového quattra. Pod jeho vedením začal vývoj rýchlo napredovať. K testom si vzal Mikkola na pomoc aj svoj súťažný Ford Escort, aby mohol porovnávať. Navyše quattro vyžadovalo brzdenie ľavou nohou, k čomu mu pomohli štarty s Mercedesom 500 SLC so samočinnou prevodovkou.
Koncom roka 1980 priviedol Mikkola prvé Audi Quattro ako predjazdec na Rallye Algarve. Vyhral 29 skúšok z 30 a v cieli mal takmer polhodinový náskok. O mesiac neskôr, v januári 1981, sa vozidlá Audi Quattro začali objavovať v automobilových rally.
Revolučné Audi Quattro doslova cez noc prevrátilo svet rally na ruby. Potvrdil to hneď prvý štart vozidla 4x4 na rakúskej Jänner Rally, ktorú s prehľadom vyhral Franz Wittmann. Rally Monte Carlo už tak úspešné nebolo. Michele Moutonová odpadla na štarte pre nečistoty v benzíne (vtedy sa hovorilo o sabotáži) a Mikkola, ktorý vyhrál prvých šesť skúšok, havaroval. Nasledujúca Švédska rally priniesla prvé historické víťazstvo Audi na MS.
Okrem účasti v súťažiach tým veľa testoval, napríklad pred Rally Akropolis nonstop vo dne v noci na jednej z najťažších a najdlhších skúšok. V prvom roku pridal Mikkola prvenstvo v RAC rally a v San Reme sa o senzáciu postarala Moutonová, ktorá sa v tridsiatich rokoch stala prvou ženou ktorá zvíťazila na svetovej súťaži.
Rok 1982 môžme nazvať rokom Moutonovej. Víťazstvá v Portugalsku, Grécku a Brazílii sú najlepším dôkazom. Len havária na Pobreží Slonoviny ju pripravila o titul. Zásluhou prvých miest Mikkolu vo Fínsku a Anglicku, rovnako ako Blomqvista vo Švédsku a Taliansku, získalo Audi prvý svetový titul v pohári konštruktérov.
V nasledujúcej sezóne sa konečne dočkal aj Mikkola, keď po štyroch víťazstvách získal titul majstra sveta.
Rok 1984, najúspešnejší pre Audi, začal hattrickom v Monte Carle, o ktorý sa zaslúžili Röhrl, Blomqvist a Mikkola. Pretekárom roka bol vtedy Švéd Stig Blomqvist, ktorý s Quattrom vyhral štyri rally a s kratšou verziou Sport quattro ešte Pobrežie Slonoviny. Po prvom mieste Mikkoly v Portugalsku získalo Audi druhý titul.
Pre rok 1985 pripravilo Audi najvýkonnejší špeciál Sport Quattro S1 postavený podľa vtedajších predpisov skupiny B, s ktorým sa však firma presadila zásluhou Röhrla až koncom sezóny. Zato Moutonová dala poriadnu lekciu americkým kovbojom v legendárnom závode do vrchu Pikes Peak.
Lenže prišiel rok 1986 a niekoľko tragických havárii, po ktorých sa Audi stiahlo zo svetových rally, aby jeho autá neohrozovali bezpečnosť jazdcov a divákov. A tak len slávna pretekárska legenda Bobby Unser naviazal na úspech Francúzky.
Do sveta rally sa Audi vrátilo v nasledujúcej sezóne, keď špeciály skupiny B nahradili výkonom slabšie "áčka". So štvordverovým sedanom Audi 200 Quattro obsadili Mikkola a Röhrl prvé dve miesta v Safari rally. S "es-jednotkou" s výkonom takmer 600 kW vyhral Röhrl závod do oblakov Pikes Peak v novom traťovom rekorde. Po tejto sezóne Audi opustilo oficiálne rally a sústredilo sa na okruhy. Automobily Audi z rally však nezmizli úplne, s modelmi Coupe Quattro, Coupe S2 či 90 Quattro pokračovala celá rada kvalitných pretekárov v úspešnom ťažení predovšetkým v európskych a národných šampionátoch.
Audi sa darilo tiež v rallycrosse, kde v roku 1982 získal európsky titul Rakúšan Franz Wurz, v rokoch 83 a 86 bol zase úspešný Švéd Olle Arnesson.
Do roku 1987 získala značka Audi vo svetových rally celkom 25 víťazstiev, 25 druhých a 18 tretích miest. O najväčšie úspechy sa zaslúžili hlavne Mikkola, Blomqvist, Moutonová alebo Röhrl, ale tiež Mehta, Preston, Eklund, Buffum, Demuth, Cinotto alebo rakúsky pretekár Grissmann.
Audi
Za zrodom tejto slávnej značky z roku 1899 stojí August Horch. Horch pracoval v rokoch 1896 až 1899 ako konštruktér v Benzovej automobilke. V jeho vlastnej továrni sa po osamostatnení zrodilo množstvo technicky vyspelých automobilov s veľkými motormi, ktoré boli typické svojimi úplne zakrytovanými podvozkami. I cez množstvo úspechov sa Horchovej automobilke prestalo po uvedení prvého šesťvalca dariť, v roku 1910 preto Horch zo svojej továrne odišiel a znovu sa osamostatnil. Pre svoju novú automobilku použil latinský ekvivalent nemeckého výrazu „Horch“ (počúvaj!), teda „Audi“. Pre sídlo nového podniku zvolil Horch saský Cvikov, výroba začala so štvorvalcom s objemom 2 612 ccm, výrazne pripomínajúcim jeho poslednú konštrukciu v továrni Horch. Nasledovali ďalšie Audi štvorvalcové modely s objemom 3 562 ccm, 4 680 ccm a 5 720 ccm, ktoré vďaka „F“ hlave (sacie ventily visuté, výfukové vedenie odspodu) dosiahli mnoho športových úspechov. Po prvej svetovej vojne sa predstavil štvorvalec 8/28 PS a K, v roku 1924 konečne prišiel šesťvalec. Jeho objem bol 4 655 ccm, dostal sedemkrát uložený kľukový hriadeľ, vačkový hriadeľ priamo v hlave valcov a blok motoru odliaty zo silumínovej zliatiny. Hydraulická servobrzda pôsobila už na všetky štyri kolesá. Posledným motorom navrhnutým pred predajom firmy Skaftemu Rasmussenovi bol osemvalec s objemom 4 872 ccm z roku 1928, inštalovaný do modelov R a Imperator.
Rasmussen, zakladateľ konkurenčnej automobilky DKW, v tej dobe kúpil licenciu na výrobu amerických motorov Audi Super 90 Rickenbacker, ktoré boli od roku 1929 montované na podvozky Audi ako typy Dresden (šesťvalec) a Zwickau (osemvalec). V roku 1932 prebehla veľká fúzia. Automobilky Audi, DKW, Wanderer a Horch sa zlúčili do koncernu Auto Union. Audi Front z roku 1933 mal pod kapotou šesťvalec Wanderer s objemom 2 300 ccm a visutými ventilmi, podvozok bol dielom továrne Horch, ale predovšetkým sa jednalo o vozidlá s pohonom predných kolies. Po počiatočných technických problémoch sa model Front nakoniec presadil a vo výrobe zotrval až do začiatku druhej svetovej vojny.
Po ich skončení boli zahájené kroky k obnoveniu slávy koncernu Auto Union, pretože sa však ich továreň nachádzali v Cvikove, ktorý pripadol do sovietskej sféry vplyvu, boli následne znárodnené a premenované na Sachsenring Automobilwerke. Namiesto progresívnych konštrukcií tu preto od tej doby vznikali vozidlá IFA, Trabant a Wartburg. Značka Audi preto z prachu povstala až v roku 1965, kedy v novom sídle v Ingolstadtu predstavili Audi Quattromodel Audi 60, nasledovaný väčším typom 90 a v roku 1970 modelom 100. Tieto štvorvalcové pohonné jednotky vychádzali ešte z konštrukcie Mercedes – Benz, ktorý do tej doby Auto Union vlastnil. Zaujímavým vozidlom bol model 100 v prevedení Coupé S, ktorý mal napríklad hrebeňové riadenie a kotúčové brzdy uložené až u rozvodovky. Jeho štvorvalec s objemom 1 871 ccm s výkonom 115 koní tomuto vozidlu umožňoval dosiahnuť najvyššiu rýchlosť 185 km/h a zrýchlenie z 0 na 100 km/h pod 10 s.
V roku 1973 bol uvedený typ 80 a o tri roky neskôr nová rada 100, od roku 1977 dodávaná tiež s päťvalcovým motorom. Malé Audi 50 z tejto doby bolo konštrukčne spriaznené s Volkswagenom Polo a jeho výroba pod značkou Audi bola následne ukončená.
Dnes Audi vyrába progresívne riešené luxusné autá so športovým nádychom. Medzi zásluhy tejto značky patrí rozvinutie systému stáleho pohonu všetkých kolies Quattro, vznetových priamovstrekových motorov TDI alebo hliníkových karosárskych skeletov ASF. Súčasné portfólio modelov siaha od malého A2 po reprezentačné A8. Pán Horch by mal určite radosť.
zdroj: internet